Zdravotné stredisko Bebravská 34, Bratislava
Predmenštruačný syndróm – PMS je súbor cyklicky sa opakujúcich telesných a psychických ťažkostí vyskytujúcich sa v druhej, teda luteálnej fáze menštruačného cyklu u žien.
Jednoznačné príčiny PMS nie sú doposiaľ objasnené. Predpokladá sa, že súvisia s hormonálnymi zmenami, najmä zmenami pomeru estrogénov a progesterónu, s prudkým hormonálnym spádom v druhej fáze menštruačného cyklu, so zvýšenou hladinou prolaktínu a biochemickými zmenami v centrálnom nervovom systéme. Prečo sú len niektoré ženy citlivé na tieto cyklické zmeny, nie je známe.
Medzi rizikové faktory vzniku PMS patrí predovšetkým fajčenie a obezita. Ženy, ktoré fajčia, majú 2-krát vyššie riziko vzniku ťažkej formy PMS, a ženy s indexom telesnej hmotnosti 30 a viac majú 3-krát vyššie riziko PMS ako neobézne ženy.
V priebehu života sa s niektorým z príznakov PMS stretne takmer 90 % žien. Približne 20 % žien v reprodukčnom veku uvádza komplex príznakov PMS. A asi u 8 % žien sa vyskytuje najťažšia forma. Obvykle sa začína vo veku okolo 20 rokov, no často u žien po 35. roku života a môže sa prejavovať až do menopauzy.
Príznaky sa môžu začínať súčasne s ovuláciou, teda približne na 14. deň menštruačného cyklu, a postupne sa zhoršovať až do nástupu menštruačného krvácania, alebo sa prejavia niekoľko dní pred menštruáciou. Typické je bezpríznakové obdobie medzi 5. a 10. dňom menštruačného cyklu. Intenzita príznakov PMS je rôzna, od nepríjemných pocitov až po celkovú ťažobu, nevládnosť vyžadujúcu si práceneschopnosť a liečbu. Tak je to pri predmenštruačnej dysforickej poruche – najťažšej forme PMS.
Stanovenie diagnózy PMS nie je jednoduché, pretože neexistuje žiaden laboratórny test ani konkrétna vyšetrovacia metóda. Je nevyhnutné najskôr vylúčiť inú organickú alebo psychickú príčinu ťažkostí, vykonať gynekologické, endokrinologické, prípadne psychiatrické vyšetrenie. Zároveň by si pacientka mala denne vyhodnotiť príznaky počas niekoľkých menštruačných cyklov.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príznaky predmenštruačného syndrómu u žien patria:
Medzi rizikové faktory PMS patrí jednoznačne fajčenie. Fajčiarky majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku vážnej formy PMS. To isté platí o ženách s morbídnou obezitou.
K ďalším rizikovým faktorom patria: výskyt PMS v rodine, výskyt depresie v rodine, prekonanie domáceho násilia, fyzickej alebo emočnej traumy, sklon k popôrodným depresiám
Keďže nepoznáme presnú príčinu PMS, neexistuje jednoznačná liečba.
Podľa intenzity príznakov sa podávajú antidepresíva a anxiolytiká /lieky na upokojenie/, hormonálna liečba a prídavná liečba diuretikami /močopudnými liekmi/ a nesteroidovými antiflogistikami /protizápalovými liekmi/
Odporúča sa zmena životného štýlu :
Bolestivá menštruácia alebo dysmenorea je charakterizovaná bolesťou v podbrušku, ktorá sa objavuje tesne pred začiatkom menštruačného krvácania a pretrváva do druhého až tretieho dňa krvácania. Bolesť môže byť tupá až kŕčovitá, rôznej intenzity. Môžu ju sprevádzať bolesti krížov, hlavy, nevoľnosť, vracanie až kolapsový stav.
V priebehu života sa vyskytuje u 30 – 50 % žien a je jednou z najčastejších príčin, pre ktorú dievčatá a mladé ženy navštívia gynekológa.
Dysmenoreu rozlišujeme primárnu a sekundárnu.
Primárna je bolesť pri menštruačnom krvácaní, ktorá nie je spojená so zjavnou abnormalitou v oblasti malej panvy.
Typicky sa vyskytuje krátko po prvom menštruačnom krvácaní. Začiatok ťažkostí súvisí s nástupom ovulačných cyklov a často ustupuje po prvom pôrode.
V súčasnosti sa predpokladá výrazný vplyv prostaglandínov, látok, ktoré sa nachádzajú
v sliznici / teda vnútornej vrstve/ maternice. U žien s bolestivou menštruáciou bola zistená zvýšená hladina týchto látok. Prostaglandíny spôsobujú zúženie ciev hladkej svaloviny maternice, zníženie prietoku krvi, a teda nedostatok kyslíka, čo následne vyvoláva bolesť. Pri vzniku ťažkostí nie sú zanedbateľné ani psychologické faktory očakávania menštruácie.
Sekundárna sa vyskytuje častejšie po 30. roku života ženy a typicky sa na vzniku ťažkostí podieľajú štrukturálne orgánové abnormality v oblasti malej panvy. Najčastejšie ide o endometriózu, zápalové ochorenie panvy, cysty na vaječníkoch, myómy maternice, zúženie kanála krčka maternice, vrodené vývojové chyby maternice atď.
V liečbe primárnej dysmenorey sa požívajú nesteroidové antiflogistiká, ktoré blokujú tvorbu prostaglandínov, účinné je nasadenie hormonálnej antikoncepcie, pričom už následná menštruácia môže byť menej bolestivá, miernejšia a kratšia.
Na znížení bolesti sa podieľa aj horčík. Liečba magnéziom u žien s dysmenoreou významne zlepšuje priebeh menštruácie pravdepodobne mechanizmom zníženia hladiny prostaglandínov, ktoré sa podieľajú na vzniku bolesti a protizápalového účinku. Liečba sekundárnej dysmenorey závisí od príčiny .
Chronická bolesť pri menštruácii môže poukazovať na skrytý zdravotný problém. Preto by ste ju nemali podceňovať a návštevu gynekológa odkladať.
Ak sa u vás vyskytnú nasledujúce príznaky, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc: