Pupočníková krv

Hneď po narodení sa ponúka neopakovateľná možnosť vytvoriť pre dieťa životnú poistku – odobrať a následne dať zamraziť pupočníkovú krv, ktorá môže v budúcnosti zachrániť život. Pupočníková krv je krv novorodenca, ktorá zostane po prestrihnutí pupočníkovej šnúry v placente (97%) a v pupočníku (3%). Pupočníková krv obsahuje vzácne kmeňové bunky , ktoré sa nachádzajú aj v tkanive pupočníka a placenty. Odber je bezbolestný a bezpečný pre matku i dieťa. Kmeňové bunky sú odobraté na začiatku života, nie sú zaťažené ochorením, liečbou či procesom starnutia. V takejto kvalite sú k dispozícii iba raz a to práve pri narodení dieťaťa.

Výnimočnosť pupočníkovej krvi spočíva v tom, že obsahuje aj tzv. krvotvorné kmeňové bunky. Tieto sú schopné špecializovať sa na červené a biele krvinky a krvné doštičky, ktoré sa u dospelého človeka nachádzajú iba v kostnej dreni. Pupočníková krv sa dnes využíva pri liečbe viac ako 70 ochorení. Vo svete sa použila takmer 20 000-krát a to nielen u detí, ale aj u dospelých.

Možnosti použitia

• Kmeňové bunky získané z pupočníkovej krvi sa dnes využívajú na liečbu (transplantáciu) pri mnohých závažných ochoreniach, ako sú: leukémie, lymfómy, nádorové ochorenia orgánov, získané či dedičné poruchy krvotvorby, imunity či metabolizmu.
• Nové možnosti využitia pupočníkovej krvi sa ukazujú v oblasti tzv. regeneratívnej medicíny. Kmeňové bunky z pupočníkovej krvi sú schopné špecializovať sa na rôzne typy buniek, čo predpovedá značný potenciál jej použitia pri poškodeniach rôznych orgánov.
• V klinických skúškach sú napr.:
  • Autoimunitné poruchy – sklerosis multiplex, reumatoidná artritída,
  • Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba,
  • diabetes mellitus typ 1.
  • Poruchy CNS – traumatické poškodenie mozgu pri narodení, detská mozgová obrna.

Pupočníková krv sa môže použiť nielen pre dieťa, od ktorého sa odobrala, ale aj pre jeho súrodencov. Pri transplantácii pupočníkovej krvi od súrodenca nie je rozhodujúca krvná skupina, ale je potrebná zhoda (kompatibilita) medzi tkanivovými znakmi, tzv. HLA antigénmi. U vlastných súrodencov je pravdepodobnosť zhody HLA antigénov 25%.